Charakter a Vlastnosti:

Pomery, v ktorých vyrastala sa dosť podpísali na jej povahe. Stalo sa z nej pomerne milé a dobrosrdečné dievča. Tichou sa však rozhodne nedala nazvať. Má v sebe kus z detskej hravosti, ktorá by sa normálne vytratila s vekom, ale vzhľadom na fakt, že v živote si prešla ťažšími chvíľami, tak u nej zostala ako akýsi obranný mechanizmus voči všetkému zlému. Preto má väčšinou na tvári úsmev. Taktiež miluje spoločnosť ľudí a zarozpráva sa s kýmkoľvek, kto o to stojí. Jednou z jej nedokonalostí je jej občasná drzosť. Keď sa naštve vie narozprávať veci, ktoré nie sú zrovna príjemné pre nikoho z prítomných. Odkedy pracuje v paláci, dáva si na to zvlášť dobrý pozor, aby sa nedostala do zbytočných problémov alebo, nedajbože, prišla o prácu. Taktiež po jej rodičoch zdedila veľmi veľký zmysel pre zodpovednosť, takže keď povie, že niečo spraví alebo niečo sľúbi, tak to bezpodmienečne splní. Patrí to hlavne k jej presvedčeniu, že ak niečo spraví zle alebo vôbec, tak padá z paláca a to si nemôže dovoliť.

O životě a rodině:

Jej život začal pomerne dobre. Narozdiel od iných rodín zo šiestej kasty mali väčšinou dosť toho, čo potrebovali. Síce občas museli chodiť po dome ako snehuliaci zabalení do všetkého oblečenia, ktoré našli, pretože si nemohli dovoliť kúriť, ak chceli nejaké jedlo, ale to jej nikdy nevadilo. Žila len s mamou a otcom a bola šťastná. Lenže, keď mala ona desať, jej mama znovu otehotnela. Pri pôrode však prišli nečakané komplikácie – jej malého bračeka sa síce podarilo zachrániť, no jej matka pri pôrode umrela. Jej otca to zničilo. Prišli na nich kruté časy. Jej otec musel vychovávať ich obidvoch a popritom ešte pracovať, aby sa stačili uživiť. Nejaký čas to ako tak zvládal, no jeho zdravie sa postupom času zhoršovalo. Na jej žiadosť sa odišiel spýtať či by sa pre ňu nenašla nejaká práca a o pár dní už pracovala ďaleko od rodiny zastrčená v kuchyni, aby zarobila nejaké tie peniaze a pomohla otcovi a jej bratovi. V paláci jej život bol iný ako očakávala. Napodiv aj odlúčenej od rodiny jej bolo dobre a našla si v služobníctve mnoho priateľov. Kedysi o tom zmýšľala inak, ale boli to ľudia ako všetci ostatní. Mali vlastné príbehy, vlastné nedokonalosti a charaktery. Kto by si myslel, že slúžka musí byť vždy len to malé milé dievčatko, ktoré sotva prehovorí, keď vojde do miestnosti, by sa šeredne mýlil. Aj ona sa stala toho priamym dôkazom, keď bola z kuchyne preložená k slúžkam, ktoré sa starali o iné veci. Bola to pre ňu česť a zároveň dobrodružstvo. Pol života strávila životom v kraji, kde sa hlavne starala o brata alebo pomáhala otcovi a druhú polku v kuchyni. Preto sa neskonale tešila z tejto príležitosti.